Rýchle Fakty o Balkánskej Prehistórii
Hlavné Obdobia: Neolit (6500-3000 pred n.l.), Doba bronzová (3000-1200 pred n.l.) a Doba železná (1000 pred n.l. - Rímska doba).
Dôležité Kultúry: Vinča, Varna (najstaršie zlato), Cucuteni a Jamnaја (stepní pastieri).
Hlavné Ľudy: Ilýrovia, Thrácovia, Dácovia, Frýgia a Grécke kmene (Dórovia, Iónia, Achajovia).
Oblasť: Juhovýchodná Európa (Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Albánsko a bývalé juhoslovanské štáty).
Neolit: Prví Poľnohospodári a Zlatá Revolúcia
Počas neolitu sa rozmanitejšie zložité kultúry rozkvitali v Juhovýchodnej Európe, ktoré vznikli z poľnohospodárov, ktorí sa z Anatólie usadili v Európe. Známi sú Cucuteni, Starčevo a Vinča.
Kultura Varna a Najstaršie Zlato
Jedným z najfascinujúcejších objavov je kultúra Varna v Bulharsku (4600–4200 pred n.l.). Už skoro experimentovali s meďou a bronzom. Zlatý poklad, ktorý bol objavený vo Varne, patrí medzi najstaršie na svete a svedčí o vypracovanej kultúre s hlbokými spirituálnymi presvedčeniami o posmrtnom živote.
Protoindoeurópska Migrácia
Medzi rokami 3000 a 2500 pred n.l. migrovali Protoindoeurópski stepní pastieri (Jamnaја) na Balkán. Interakcia s miestnym obyvateľstvom vytvorila rozhodujúci základ pre ďalší vývoj európskych civilizácií. Z tejto fúzie vznikli hovoriaci Paleobalkanskych jazykov ako je albánština a grečtina. Ich kultúra bola založená na záväzkoch vzájomnosti a dharmatickej viere.
Vzostup Paleobalkanskych Ľudí
Okolo 1000 pred n.l. sa objavili veľké etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré by mal určujúci vplyv na klasickú históriu regiónu.
Ilýrovia: Majstri Jadranskej Pobrežia
Ilýrovia vznikli okolo 2500 pred n.l. z kombinácie Jamnaјskych skupín a miestneho obyvateľstva. Termín "Ilýrovia" používali Grécki písatelia ako Hekataeus z Miletu na opis kmeňov s podobnými jazykmi a zvykmi, hoci sa asi sami nepokladali za jeden jednotný národ.
Thrácovia a Dácovia: Vojaci a Mystici
Thrácovia žili v dnešnom Bulharsku a Severnom Grécku. Napriek svojej povesti ako "voči" u Grékov sa vyznačovali hudbou a poéziou. Ich príbuzní, Dácovia (usídlení v Rumunsku), zdieľali veľa z tejto kultúry. Názov Dácov je možne spojený so slovom daos (vlk), čo sa vidí aj v ich slávnej Draco-standarde: vlčej hlave slúžiacej ako vlajka.
Frýgia: Most do Anatólie
Pôvodne známi ako Bryges na južnom Balkáne, migrovali okolo 1200 pred n.l. do Malej Ázie. Tu založili kráľovstvo s mestom Gordium ako hlavným mestom a uctievali materskú bohyňu Kybelu (Matar).
Grécke Kmene a Doba Železná
Po zrútení Myceánskej Doby Bronzovej sa okolo 900 pred n.l. začala klasická grécka kultúra rozvíjať, rozdelená na jednotlivé kmene.
Dórovia a Militaristická Disciplína
Dórovia boli známi svojou špecifickou dialektou a striedmym životným štýlom, s Spartou ako najznámejšou príkladom. Ich rozšírenie po Peloponéze sa často spája s "Dórskou Inváziou" alebo návratom Heraklidov.
Achajovia a Kolonizácia Talianska
Achajovia bývali na severe Peloponézu. Boli aktívni kolonisti a založili vplyvné mestá ako Kroton v Južnom Taliansku.
Iónia: Kolievka Filozofie a Demokracie
Na rozdiel od militaristických Dórov, Iónia (s Aténami ako pivotom) bola známa svojou láskou k umeniu, filozofii a hľadaním racionálnych vysvetlení vesmíru.
Achámenidovská Perzská Ríša a Príchod Rimanov
V roku 513 pred n.l. vrazila armáda Dária I na Balkán, čím sa Thracía a Macedónia stali vazalovskými štátmi Perzie. Po konečnej perzskej porážke vznikli lokálne kráľovstvá ako Odrýskie kráľovstvo.
Rímska Doba
Od roku 200 pred n.l. začala Rímska Republika so štruktúrnym dobývaním Balkánu. Hoci Rím dominoval regiónu politicky a vojensky a zavedol Latinčinu (základ dnešných Východorománskych jazykov), grécka kultúra v južnej časti zostala dominantná.
Často Kladené Otázky (FAQ)
Aká bola úloha vlka v Dáckej kultúre?
Vlk bol duchovným symbolom pre Dácov. Ich vojenská standarda, Draco, mala vlčiu hlavu, ktorá vetrom vydávala vyúvajúci zvuk, určený na vzbudenie strachu u nepriateľov.
Kto bol Spartakus?
Spartakus bol Thracký, ktorý v roku 73 pred n.l. viedol slávny povstanie otrokov proti Rímskej Republike. Predstavuje symbol vojenskej sily a túžby po slobode thracianskych kmeňov.
Zhrnutie
Balkán má najstaršiu zlatú pokladňu na svete z kultúry Varna.
Jamnaјské Migrácie vytvorili jazykový a genetický základ Paleobalkanskych ľudí.
Ilýrovia a Thrácovia vyvinuli mocné kmeňové zväzky a jedinečné mytológie.
Grécke Kmene (Dórovia, Iónia) položili základ západnej filozofii a politike.
Rímske Dobývanie prinieslo stabilitu a šírenie Románskych jazykov.
